5 spôsobov, ako môže vzťah s otcom pomôcť v čase dospievania

Na ceste dospievania som sa vždy mohla spoľahnúť na svojho otca. Tu je päť oblastí, v ktorých mi môj vzťah s otcom najviac pomohol v čase, keď som vstupovala do dospelosti. 

Čakala ma dlhá cesta autom. Na chodbe sa vŕšili plné škatule a kopy oblečenia, ktoré som si brala so sebou, keď som mala nastúpiť na stáž ďaleko od domova. Napĺňalo ma nadšenie, ale aj smútok zo sťahovania a lúčenia sa so starým životom. Vedela som však, že nech sa deje čokoľvek, vždy sa budem môcť obrátiť na svojho otca. To mi dodávalo odvahu postaviť sa na vlastné nohy a hľadať svoje miesto v živote. 

Moji rodičia mi boli počas obdobia dospievania najlepšími učiteľmi. Otec, ako hlava rodiny, zohrával v mojom živote nezastupiteľnú úlohu. V nasledujúcich oblastiach mi bol obzvlášť veľkou pomocou pri príprave na dospelosť.

1. Vedel, kedy ma má ochraňovať a kedy postrčiť

Pri problémoch som u otca vždy našla potrebnú oporu. Pomáhal mi pozerať sa na veci z iného uhla, no pritom ma viedol ku samostatnému rozhodovaniu a riešeniu problémov. 

Minulú jeseň som začala mať pocit, že ma Boh možno volá, aby som opustila mestečko, v ktorom som vyrastala, a vybrala sa „do sveta“. Ťažko sa mi rozhodovalo, bála som sa odísť zo známeho prostredia a vykročiť do neznáma. Otec ma však povzbudzoval, aby som premýšľala nad tým, čo znamená byť poslušná Božiemu volaniu.   

Krátko po tom, čo som sa rozhodla zveriť Bohu svoje starosti o budúcnosť, dostala som pozvanie na pohovor v organizácii, ktorá sa mi veľmi páčila. Otcova ochota láskyplne konfrontovať môj strach z neznáma ma pripravila na to, aby som vykročila k budovaniu vlastnej budúcnosti.

2. Bol tu pre mňa, keď som ho potrebovala

V poslednom ročníku na vysokej škole som sa dozvedela jednu strašnú správu, ktorá zmenila smerovanie môjho dovtedajšieho života. Mala som pocit, že sa život okolo mňa zastavil. Jediné, po čom som túžila, bolo vrátiť sa späť domov. 

Zavolala som otcovi a rozpovedala mu, čo sa stalo. Cítila som, že mi rozumie a prežíva moju bolesť spolu so mnou. Odišiel kvôli mne skôr z práce a vydal sa na štvorhodinovú jazdu, aby mi pomohol spracovať danú situáciu a smútok. 

Keď som mu vtedy zavolala, vôbec som nemala obavy, či mi zdvihne. Presne tak dôverujem aj Bohu, že ma vypočuje vždy, keď sa na neho obrátim. Otcova láska mi vždy pripomína, že rodina je pre zraneného človeka to najbezpečnejšie miesto. A že je vždy v poriadku obrátiť sa na svojho otca (či už pozemského, alebo nebeského). 

Ježiš nám pripomína, že aj on tu pre nás bude vždy, keď ho budeme potrebovať: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké.“ (Matúš 11, 28-30)

3. Povzbudzoval ma vo viere

Pred istým časom som zo strany druhých cítila odmietnutie za to, že žijem podľa svojej viery. Aj v tejto oblasti mi pomohol vzťah s otcom. Otec si pozorne vypočul moje ťažké otázky: „Nie som pre iných ľahším terčom, ak sa vždy snažím byť ,dobrá? A ako mám žiť vieru vo svete, ktorý sa ju usiluje zničiť?“ 

Pripomenul mi, že temnota tohto sveta sa vždy bude snažiť potlačiť dobro. Nemáme sa však čoho báť, pretože vieme, že dobro napokon zvíťazí. Tieto múdre slová pochádzajú z Jána 16, 3, kde Ježiš upozorňuje učeníkov, že budú prenasledovaní pre svoju vieru, no zároveň ich uisťuje, že môžu nájsť pokoj a nádej, ak zostanú upriamení na Kristovo víťazstvo. 

Možno ako rodič nebudeš mať odpoveď na všetky otázky svojich dospievajúcich detí, ale môžeš upriamiť ich pozornosť na Otca, ktorý to dokáže.

4. Naučil ma smútiť s nádejou

„V ťažkých chvíľach musíme pamätať na všetky požehnania, ktorými nás Boh zaplavuje,“ pripomínal nám otec počas roka plného ťažkých skúšok. Neustále sa snažil nachádzať dôkazy o Božej vernosti. Vďaka jeho neotrasiteľnej viere v Pána sa stal oporou a kotvou celej rodiny. 

Po smrti našej starej mamy som si nevedela predstaviť, ako zvládneme ďalšiu stratu. Dívala som sa na otca ako na hlavu našej rodiny a prekvapilo ma, že si dokázal zachovať nádej aj počas tohto obdobia smútku. 

Pýtala som sa ho, ako sa dokáže tešiť na budúcnosť, keď to vyzerá, že sa nám deje jedna zlá vec za druhou. Odvetil, že niekedy sa môže zdať, že zlé prevažuje nad dobrým, ale ak neprestaneme hľadať dobro, napokon ho nájdeme. 

Aj keby nebolo na danej situácii vôbec nič dobrého, stále môžeme dúfať, že Boh cez to všetko neprestáva konať. Vedomie, že Boh je s nami aj v ťažkostiach a vie ich použiť pre naše dobro, nám dodáva pocit bezpečia (pozri Rimanom 8, 28).  1. Tesaloničanom 4, 13 nám zase pripomína, aj keď oplakávame bolestivú realitu pozemského života, môžeme vkladať nádej do života vo večnosti.

5. Pomohol mi nebrať sa tak vážne

Čím som bola staršia, tým sa mi zdal život náročnejší, a to ma znechucovalo. Otec chápal moje pocity, ale zároveň mi pripomínal, aby som sa na veci vždy pozerala zo správnej perspektívy: nech sa veci v danej chvíli zdajú akékoľvek ťažké či bolestivé, napokon vždy skončia. 

Vzťah s otcom mi pomáhal brať veci s humorom. Pamätám si, ako som v maturitnom ročníku po autonehode sedela na pohotovosti a prikladala si ľadový obklad na opuchnutú sánku. Mladý lekár poznamenal, že by som si v piatok večer mala užívať vonku s kamarátmi, a nie čakať na CT vyšetrenie.

Otec sa snažil situáciu odľahčiť. Žmurkol na mňa a prehodil: „Len si predstav, ako by si vyzerala na table, keby ti tú sánku museli priskrutkovať!“ A pokračoval ďalej o tom, aký by som mala „žiarivý úsmev“. Vedela som, že len vtipkuje a bola som mu vďačná za to, že sa po ťažkom dni môžem trochu zasmiať.

Otcova rovnováha medzi prijímaním reality života a hľadaním príležitostí na jej odľahčenie mi pomáha posunúť sa v živote ďalej.

Dôležitosť vzťahu s otcom v čase dospievania

Ak tento článok čítaš ako otec, čo si z toho celého môžeš vziať? Nezabúdaj, že si dôležitou súčasťou dospievania svojich detí.

Daj im pocítiť, že aj v tomto náročnom období plnom neistoty sa na teba môžu obrátiť o radu či pomoc. Bojuj za nich, keď vidíš, že prežívajú duchovnú krízu, alebo upadajú do zúfalstva. Nauč sa rozlišovať, kedy ich ochraňovať a kedy ich postrčiť. Stoj pri nich v tých najkrajších aj najhorších chvíľach života. Povzbudzuj ich vo viere. Ukáž im, ako môžu mať nádej a dôveru v Boha. Pomôž im popretkávať život radosťou a smiechom (hoci aj na pohotovosti).

Viem, že budem svojho otca stále potrebovať, aj keď už nebývame spolu. Ako dcéra som vďačná za svoj vzťah s otcom.

 Zaujíma ťa táto téma? Trápiš sa s výchovou svojich detí alebo vo vzťahu so svojimi rodičmi? Chceš sa o tom porozprávať s jedným z našich e-koučov? Napíš nám a radi ti pomôžeme. Komunikácia s e-koučom je bezpečná, dôverná a bezplatná.

Ak sa stránka nenačíta, povoľ vo svojom prehliadači javascript.