Ach, tá krása! V živote každého človeka príde čas, keď chce vyzerať dobre. Zrazu sa obálka zdá dôležitá, ba azda dôležitejšia než samotná kniha. Necítiš sa dobre vo svojej koži a tvoj slovník sa rozšíri o slovo „imidž“. Čo si myslí svet, je zrazu nesmierne dôležité! Svet si musí myslieť, že vyzeráš dobre; svet si musí myslieť, že si „in“; svet si musí myslieť, že si krásny/a.
Čo je krása?
Prečo si však myslíš, že svet vie niečo o kráse? Prečo si myslíš, že svet vie čokoľvek? Vieš, svet sa skladá z množstva ľudí, ktorí sú presne ako ty: majú obmedzené, limitované poznanie. Pochybujem, že by niekto z nich vedel, čo je „krása“. To, čo sa niektorým ľuďom sa zdá krásne, je pre iných priam odporné. Niektorí ľudia definujú krásu ako „niečo, čo lahodí oku“, ale potom sa natíska otázka: Čiemu oku? Existuje pár očí, ktorý nastavuje latku? Nuž, existuje.
Ja si myslím, že jediný, kto sa rozhoduje o tom, či si krásny/a alebo nie, je ten, kto ťa stvoril. Dokonca si myslím, že jedine jeho očiam by si sa mal alebo mala páčiť. Nie svojmu susedovi, šéfovi, priateľovi či priateľke. Jediný, na koho názore záleží, je ten, kto ťa vytvaroval svojimi vlastnými rukami – a ver mi, že on sa nepozerá na estetiku, ale zvažuje mnohé iné faktory. A to ma privádza k mojej poslednej otázke: Ak sa snažíš byť krajší či krajšia, prečo si myslíš, že nie si?
Ak o tom chceš vedieť viac, klikni na tlačidlo nižšie.