Uvarila som ďalší chutný obed v snahe spríjemniť rodine tieto dni. Prišli na rad aj také pochúťky, ktoré zvykli variť naše staré mamy.
Keďže sa s nimi teraz nemôžme stretnúť osobne, zistila som, že tie isté pochúťky viem pripraviť aj ja. Tiež som zistila, že tento „karanténny režim“ nie je pre našu rodinu veľmi odlišný od bežného života. V rodine so štyrmi malými deťmi od jedného do osem rokov je totiž vírusov od jesene do jari dostatok. A tak aj túto zimu ostalo pomerne málo zdravých dní, kedy sme mohli ako kompletka vyjsť medzi ľudí či na návštevu. Byť skoro desaťročie na materskej mi dalo príležitosť zistiť, že ak chcem mať v živote vzťahy, musím byť proaktívna a iniciatívna. Inak by o mňa, tu na konci dedinskej ulice, nezakopol nik, ako je rok dlhý.
Darmo, prežiť v dnešnej ego-kultúre nie je ľahké. Uprostred tejto pandémie vidím preto aj niekoľko pozitív pre seba i pre našu spoločnosť:
- Zamyslenie sa nad vlastnou pominuteľnosťou
- Prehodnotenie svojich životných priorít
- Možnosť zakúsiť obmedzenia, ktoré celoročne zažívajú iní – napríklad zdravotne postihnutí
Sú aj ďalšie pozitíva, každého asi napadne niečo iné. Ja som už unavená rozmýšľať a skončila moja chvíľka oddychu po chutnom obede.
(Unavená, ale radostná mamička)