COVID-19: Pandemické zamyslenie

COVID-19: Pandemické zamyslenie

A je to tu. Pandémia. A z nej vyplývajúce obavy.

Naša generácia sa s tým stretla len vo filmoch. Iste to poznáš, scenár je takmer vždy rovnaký. Ľudstvo zasiahne neznáma infekcia, nakazených pribúda. Ľudia sa zabarikádujú vo svojich domoch. Bojujú o jedlo. Rúca sa infraštruktúra. Ulice sú posiate telami v rôznych štádiách rozkladu. Hľadá sa zázračný liek. Väčšinou tam stihnú namixovať aj nejakú love-story. A ty po celý čas fandíš sympatickému (zdravému) hrdinovi, ktorý napriek všetkým možným prekážkam nakoniec dosiahne katarziu a zachraňuje svet.

Asi nemusím hovoriť, s kým sa v takýchto filmoch stotožňujeme. Nie s tými, čo sa nakazia a bojujú o život. Nie s tými, čo ležia roztrúsení po ulici.

Kým bola korona len v Číne, stále to bol akoby len film. Veď sme sa na to pozerali na našich obrazovkách…

Tie pocity sa vo mne však pomaličky, ale predsa, menia – priamo úmerne k znižovaniu sa vzdialenosti medzi mnou a infikovanými. Ešte stále sa na to celé pozerám cez filter toho, že ochoreli a zomierajú iní. Napriek mojej snahe po empatii sú to stále pre mňa len štatistické čísla a fotky, od ktorých ma emocionálne oddeľuje bariéra obrazovky alebo novinového papiera. Ešte to nie sú ľudia, ktorých poznajú moji známi. Ešte to nie sú moji známi. Ešte to nie sú moji najbližší.

Ešte to nie som ja.

Ale čo keď to príde ešte bližšie? Ako sa s tým vysporiadať?

Dodržiavať fyzické odporúčania je pre mňa jednoduché:

Umývať si ruky často. Odfajknuté. Nedotýkať sa iných. Odfajknuté. Nezdržiavať sa vo veľkých skupinách. Odfajknuté. Zostávať doma. Odfajknuté. Ha, moje introvertné ja v týchto oblastiach nemusí robiť žiadne mimoriadne opatrenia! Telo si viem viac-menej ochrániť.

S ochranou mojej hlavy je to už o čosi ťažšie, ale nie nemožné.

Plánovať, aby sme cítili, že máme veci viac pod kontrolou. Odfajknuté. Mám doma jedlo, lieky, vreckovky aj toaleťák. Odfajknuté. Dobre sa vyspať. Polofajka. Vieš o tom, že oddýchnutí ľudia ľahšie bojujú s vírusmi? Obmedziť internet. Polofajka. Nečítať katastrofické scenáre a dvestopäťdesiaty článok o korone mi pomáha obmedziť úzkosť a neustále sa v mysli zaoberať tým, čo sa deje a čo sa môže udiať. Ale čo ak mi ujde niečo dôležité?!

A je tu ešte jedna oblasť: moja duša.

Ako sa na príchod pandémie pripravuje moja duša? O tom sa vo filmoch nehovorilo nič. Ani v tých 250 článkoch o korone o tom nebola nikde reč. Čo keď sa vírus priblíži natoľko, že dýchne na moje mesto? Na našu rodinu? Na mňa?

Úmrtnosť na koronu je pre rôzne vekové kategórie rôzna. Nie príliš vysoká. Ale úmrtnosť na „život“ ako taký je stopercentná. Každý z nás jedného dňa zomrie. Premýšľaš nad tým niekedy?

Si na to pripravený?

Napĺňa ťa pomyslenie na svoju smrť pokojom, zmierením, nebodaj radosťou a očakávaním? Alebo v tebe vyvoláva úzkosť a strach?

Ak sa o tom chceš porozprávať s niekým, kto si ťa bez odsúdenia vypočuje a pomôže ti zbaviť sa obáv, napíš nám.


Porozprávaj sa s e-koučom