„Nebesia rozprávajú o Božej sláve, obloha hlása dielo jeho rúk. Deň dňu odovzdáva správu, noc noci zvestuje poznanie bez reči, bez slov, nepočuť ich hlas.“ (Žalm 19, 2-4)

Hovorili sme o tom, že Boh chce, aby sme ho hľadali, neskrýva sa pred nami. Stačí vyjsť von a otvoriť oči! Celá príroda rozpráva o Bohu a jeho sláve!

„Ale spýtaj sa zveri, nech ťa poučí, nebeských vtákov, nech ti povedia, zemských plazov, nech ťa poučia, a morských rýb, nech ti oznámia! Kto by z toho všetkého nemohol poznať, že to stvorila Božia ruka? On má v rukách život všetkého, čo žije, i dych každého človeka.“ (Jób 12, 7-10)

Čo nám hovorí príroda o Bohu? Keď pozorujeme poľné ľalie či nebeské vtáky, vidíme stopy Božej vernosti a starostlivosti. Keď večerná obloha zahrá všetkými farbami, Boh nám pripomína svoju kreativitu a hravosť. A keď sa rozhliadneme z vysokého kopca, uvedomíme si malosť našich problémov v porovnaní s Božou veľkosťou a mocou. Naša starosťami zaplnená myseľ sa upokojí pri šume vetra či zurčaní potoka. Cez vtáčí spev či prítulnosť nášho domáceho maznáčika nám Boh prináša radosť a pohladenie na duši. Každá časť Božieho stvorenstva hovorí o hĺbke Božej lásky, moci, vernosti a blízkosti.

Nájdi si dnes čas na prechádzku v prírode. Otvor si oči a všímaj si dokonalosť detailov; stromy, kvety, zvieratá… Rozprávaj sa pritom s Bohom a ďakuj mu za tú krásu, ktorú rozprestrel pred tvojím zrakom.

PS: Ak sa ti toto zamyslenie páčilo, prihlás sa na odber celej série 52 zamyslení s názvom Svetlo v sieti. Séria je bezplatná a zamyslenia ti budú chodiť raz za týždeň emailom.