Zdá sa ti, že blúdiš v tmavom tuneli a nevidíš na jeho konci svetlo? Možno pri sebe necítiš Božiu prítomnosť a máš pocit, že ťa Boh nepočuje. On ťa však uisťuje, že ťa nikdy neopustí ani nezanechá!

Aj Jób sa cítil ubolený, nevypočutý, opustený. Podstupoval tie najťažšie skúšky v živote: prišiel o svoj majetok, zdravie, ba aj o svoje deti. Zastav sa a zamysli sa: Aká by bola tvoja reakcia na jeho mieste? 

Jób nechápal, prečo sa tak deje, ale odmietol preklínať Boha. Pýta sa, či len dobré má prijímať od Boha a zlé nie? Napriek tým najväčším tragédiám, aké môžu človeka postihnúť, Jób chváli Boha: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!“ (Jób 1,21)

Jób nevedel, prečo tak náhle prišiel o všetko, čo mal a čo miloval. Aj on kládol Bohu otázky, že prečo ho tak ranil a nezastavil zlo, ktoré sa udialo. Napokon však uznal, že Boh môže všetko a že uskutoční svoje zámery. Niekedy im nemusíme plne rozumieť a nemusia sa nám páčiť. Ale vieme, že všetky veci slúžia na naše dobro, ak milujeme Boha. 

„Pane, daj mi vidieť svoju veľkosť a svoj majestát. Viem, že na mňa nezabúdaš, aj keď prežívam ťažké veci. Chcem veriť, že si pri mne a vedieš ma. Ty vidíš ďalej ako ja a vieš, čo je pre mňa najlepšie. Verím, že to, čo sa deje v mojom živote, použiješ na moje dobro. Amen.“

Ak sa ti toto zamyslenie páčilo, prihlás sa na odber celej série Svetlo v sieti 2. Séria je bezplatná a zamyslenia ti budú chodiť raz za týždeň emailom.