Minule sme hovorili o tom, že Boh chce, aby sme odpúšťali. Aj v modlitbe Pána sa modlíme: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“ Inde zas Ježiš hovorí, že ak neodpustíme našim blížnym, ani nám nebude odpustené.

Kde na to však nabrať silu? Ako odpustiť niekomu, kto mi robí zle? Ako odpustiť rodičovi, ktorý pri mne nestál? Ako odpustiť partnerovu neveru? A ako sa dá odpustiť sebe samému?

Toto nie sú ľahké veci, potrebujú čas a prácu. Doslova drinu. A sami to nedokážeme. Takáto bolesť nás dokáže úplne presiahnuť, nemáme voči nej šancu. Písmo však hovorí: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ (Filipanom 4, 13) Veríš tomu?

Boh ti rozumie. Rozumie tvojmu hnevu, tvojmu pocitu krivdy, slzám i bolesti… Nezametaj ich pod koberec ani nevracaj údery. Pokiaľ sa ti nepodarí odpustiť, nepohneš sa v živote ďalej, k úplnému uzdraveniu. V slove „odpustiť“ sa skrýva slovíčko PUSTIŤ: Pusti to z ruky! Otvor svoju zaťatú päsť, pusti danú situáciu a odovzdaj ju Bohu. On učiní spravodlivosti zadosť. Boh je v tvojom trápení s tebou. Dovoľ, nech ti on zahojí rany!

Nevieš ako na to? Povedz mu v modlitbe: „Pane, Ty vieš, aké ťažké je pre mňa odpustiť XY. Chcem sa spoliehať na slová z Písma, že všetko – a teda aj odpustiť – môžem cez Krista, ktorý mi na to dá silu. Raz a navždy odpúšťam XY, tak ako si Ty odpustil mne. A keď mi myseľ opäť zaplavia spomienky na toto ublíženie, pripomeň mi, že som už odpustil/a. Ďakujem, že ma uzdravuješ. Amen.“

PS: Ak sa ti toto zamyslenie páčilo, prihlás sa na odber celej série 52 zamyslení s názvom Svetlo v sieti. Séria je bezplatná a zamyslenia ti budú chodiť raz za týždeň emailom.