10 najčastejších otázok o viere

Mnohí ľudia si kladú túto otázku a zároveň je pre nich „kameňom úrazu“, kvôli ktorému nechcú dať Bohu šancu. Najjednoduchší spôsob, ako pristúpiť k zodpovedaniu tejto otázky, je pozrieť sa na to, aký je Boh a aké sú jeho túžby spojené s človekom. Pozri sa na to logicky. Boh nás miluje a chce, aby sme ho na oplátku aj my milovali. Ale ako by sme ho mohli milovať, keby nám zároveň nedal slobodu nemilovať ho?

Boh z nás mohol urobiť roboty, ktoré budú dookola verklíkovať: „Milujem ťa. Milujem ťa. Milujem ťa.“ No v takom prípade by išlo len o naprogramovanie – robili by sme to preto, lebo by sme k tomu boli nútení. Nebola by to láska. Skutočná láska je voľba. A ak máš mať na výber, musíš mať aj možnosť nemilovať. A presne to je podstatou zla: zlo je rozhodnutie nemilovať. Takže keď nám Boh dal slobodu voľby, dal nám nielen naše najväčšie požehnanie, ale aj naše najväčšie prekliatie: môžeme si vybrať, či ho budeme milovať, alebo nie, a či budeme konať dobro, alebo zlo. Príčinou existencie zla na svete nie je Boh, ale to, že Boh nám dal slobodu voľby. 

Všetko to utrpenie a smrť, ktoré okolo seba vidíme, existujú preto, že ľudia sa rozhodujú pre zlo a tým ubližujú sebe, iným i prírode okolo nás.

Našou útechou však je, že nenávisť a zlo existujú iba na obmedzený čas, kým láska a dobro budú existovať večne.

Boh nás mohol ukrátiť o našu slobodu (aby sme si volili vždy len to dobré), ale neurobil to. Dúfam, že svoju slobodu využiješ na to, aby si sa rozhodol pre Boha!

Ježiš tvrdil, že je jedinou cestou do neba, má moc odpúšťať hriechy, že dáva večný život, že je rovný Bohu. Aj keď to priamo nevyslovil, tieto veci môže robiť len Boh a jeho poslucháči to jasne pochopili (a aj ich to značne pobúrilo). Ježiš napr. povedal: „Ja a Otec sme jedno.“ Židia znova zdvihli kamene, aby ho kameňovali. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete?“ Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie a preto, že sa robíš Bohom, hoci si len človek.“ (Ján 10, 30-33)

Bol však Ježiš skutočne Bohom? 

Keď sa nad tým zamyslíš, sú iba tri možnosti:

• Je tým, kým tvrdil, že je.
• Bol tým najväčším klamárom v histórii ľudstva. 
• Bol blázon. Bol rovnako pomätený ako niekto, kto o sebe tvrdí, že je Napoleon.

Mnohí moji priatelia hovoria: „Verím, že Ježiš bol dobrý človek.“ Nemohol však byť dobrým človekom a zároveň o sebe hovoriť veci, ktoré hovoril. Ak by som ti napríklad povedal: „Som Rick Warren a som dobrý učiteľ a dobrý manžel,“ možno by si si povedal: „Ok, to beriem.“ Ale ak by som ti povedal: „Som Rick Warren, som Boh a som jediná cesta do neba,“ stál by si pred dilemou. Keby som bol skutočne dobrý človek, nemohol by som o sebe tvrdiť, že som Boh. Musel by si si vybrať z troch možností a povedať o mne: „Je tým, kým hovorí, že je,“ „Je to klamár,“ alebo „Je to blázon.“

Ježiš nečakal, že mu budeme len tak veriť a že nám jeho slová postačia na to, aby sme uverili jeho tvrdeniam. Povedal: „Svoje tvrdenie, že som Boh, vám aj dokážem. Nechám, aby ma mučili, ukrižovali a pochovali. Budem tri dni mŕtvy a potom znova ožijem.“ A presne tak aj bolo. Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista sa stalo udalosťou, ktorá zmenila chod dejín. Pamätaj na to vždy, keď sa pozrieš na dnešný dátum. Žijeme v 21. storočí po Kristovi. Vo väčšine sveta sa používa kresťanský letopočet, počítaný od približného narodenia Ježiša. Bol ústrednou postavou histórie ľudstva. Jeho život bol udalosťou, ktorá rozdelila chod dejín na dve časti: na obdobie pred jeho príchodom a po ňom. 

Nuž, zamysli sa nad tým, akú to má logiku. Môžem na svojom mobile vyťukať akékoľvek číslo a dovolať sa svojej žene? Nie. Je len jedno číslo, ktoré ma spojí s mojou manželkou. Môžem sa akokoľvek snažiť, môžem to myslieť úprimne, môžem to veľmi chcieť – a pritom byť úplne mimo. Pravda je taká, že nie všetky cesty vedú do Ríma a nie všetky náboženstvá vedú k Bohu.

Pozrime sa na to prakticky: čo hovoria hlavné náboženstvá sveta o samotnom Bohu? Hinduisti veria v nekonečné množstvo bohov. Budhisti tvrdia, že neexistuje žiadny boh. Nasledovníci new age sa sami pokladajú za boha. Moslimovia veria v mocného, ale vzdialeného boha. Kresťania veria v boha, ktorý ich miluje a s ktorým sa dá nadviazať osobný vzťah. Uctievajú všetky náboženstvá toho istého boha? Je zjavné, že nie!

A čo hovoria rôzne náboženstvá o tom, ako sa dostať k Bohu? V hinduizme je človek odkázaný sám na seba a snaží sa vymaniť spod zákona karmy. V New Age človek pracuje na svojej vlastnej božskosti. V budhizme sa človek snaží oslobodiť sa od svojich túžob a ega. A v islame človek dodržiava množstvo náboženských predpisov, aby sa po smrti nejako dostal do raja. Kresťanstvo je jediné náboženstvo, kde nejde o vlastnú snahu človeka dostať sa k Bohu, ale naopak: Boh ponúka riešenie, ako s ním človek môže mať vzťah. 

Tým riešením je Ježiš. On povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Ján 14, 6). Keďže predpokladám, že Ježiš o tom vie viac ako ja, svoj život vsádzam na to, že má pravdu. 

Biblia nám hovorí, že na ceste do neba sú len dva možné smery: smerom k Ježišovi alebo preč od neho. Môžeš ho prijať, alebo ho odmietnuť, je to tvoja voľba. Môžeš spraviť Ježiša Pánom svojho života – svojím riaditeľom, šéfom, osobou, ktorá bude viesť tvoj život – alebo ho môžeš nazvať klamárom a ísť si svojou vlastnou cestou.

Vieš, nebo je dokonalé miesto a to znamená, že tam môžu byť len dokonalé bytosti. Ak by tam mohli vstúpiť aj nedokonalí ľudia, už by to viac nebolo dokonalé miesto. Neviem ako ty, ale ja som prestal byť dokonalým už dosť dávno. A tak Boh prišiel s plánom B. Prišiel na svet v ľudskej podobe – ako Ježiš Kristus – a žil tu dokonalý život. A teraz nám ponúka, že môžeme prísť do neba na jeho vstupenku. On za ňu zaplatil v plnej výške. Modlím sa, aby si mu uveril prestal si sa snažiť o vlastnú dokonalosť. Aj tak to už dávno nezvládaš. Prijmi od Boha lístok, ktorý ti zdarma ponúka Ježiš Kristus.

Mnohí si kladú otázku: „A čo tí ľudia, ktorí žijú niekde v džungli a nemajú možnosť počuť evanjelium o Ježišovi Kristovi? Chcete mi vy kresťania povedať, že niekto sa nedostane do neba len kvôli tomu, že sa narodil na nesprávnom mieste?“ 

Nie, to nehovoríme. Biblia nám hovorí, že Boh takto nefunguje. Boh je dokonalý v láske a zároveň je dokonale spravodlivý a férový. Byť neférovým by išlo proti jeho podstate, proti tomu, kým je. Boh by nikdy nezatratil niekoho, kto nepozná jeho pravdu. Biblia hovorí, že Boh je milujúci, trpezlivý a nechce, aby niekto zahynul. Túži po tom, aby sme všetci oľutovali naše hriechy a aby sme ho mohli spoznať.

Ak je Boh dokonale milujúci a spravodlivý, iste nájde spôsob, ako pomôcť ľuďom, aby mu porozumeli. On dokáže odhaliť jednoduchú pravdu evanjelia všetkým ľuďom na svete. Aj ľuďom z Afriky sa Boh vie odhaliť prostredníctvom svojho stvorenstva. Stačí sa pozrieť na prírodu a vidíme Boží majestát, kreativitu, organizovanosť a lásku k pestrosti. A keď sa napokon pozrieme na Ježiša, uvedomíme si, že aký je Boh milujúci. 

Boh nás kresťanov poveril tým, aby sme túto dobrú správu povedali iným. Je na Bohu, čo sa rozhodne spraviť s ľuďmi, ktorí o ňom nikdy nepočuli. Ale je na nás, či sa rozhodneme priniesť dobrú správu toľkým ľuďom, koľkým len môžeme. Biblia hovorí, že budeme súdení prísnejšie, pretože my sme počuli a poznali, že Boh je láska, chce mať s nami vzťah a odpustí nám, ak svoj život dáme do rúk Ježiša Krista. 

A čo teda spravíme s tými, ktorí o tom všetko ešte nepočuli? Povedzme im to! Je dôležité, aby si najprv ty sám prijal Božiu ponuku, a potom o nej začni hovoriť ostatným. A výsledok ponechaj v rukách férového, milujúceho a spravodlivého Boha.

V prvom rade mi dovoľ povedať, že v mene kresťanstva sa vykonalo veľa vecí, od ktorých by sa Ježiš Kristus úplne dištancoval. Len preto, že niekto o sebe tvrdí, že je kresťan, ešte nemusí byť naozaj nasledovníkom alebo dokonca reprezentantom Ježiša. Je veľmi, veľmi dôležité rozlišovať medzi biblickým kresťanstvom a činmi, ktoré počas histórie v mene „kresťanstva“ podnikli ľudia, ktorí v skutočnosti vôbec nepoznali Ježiša a nežili podľa jeho učenia.

Vieš, je rozdiel medzi náboženstvom a vzťahom s Bohom. Ježiša nezaujíma náboženstvo. Zaujíma ho tvoj vzťah s ním. Ježiš nikdy nepovedal, „Prišiel som, aby ste mali náboženstvo.“ Povedal, „Prišiel som, aby ste mali život, a to v hojnej miere.“ (Ján 10, 10)

Mnohí o sebe tvrdia, že sú nasledovníkmi Krista, no svoj život žijú v rozpore s jeho učením. Takýchto ľudí by sme nemali nazývať „kresťanmi“. Videl si už falošnú bankovku? Možno nie, ale iste vieš, že sú aj také. Prečo existujú falošné bankovky? Prezradím ti to: lebo existujú aj pravé bankovky. Keby neexistovali pravé bankovky, neexistovali by ani falošné. 

Ak vo svete existuje falošné kresťanstvo, znamená to, že niekde musí existovať aj to pravé. Tvrdenie, že všetky veci, ktoré sa urobili v mene Ježiša, urobil sám Ježiš, neobstojí. Ježiš svojim učeníkom nedovolil, aby sa bránili proti svojim nepriateľom. Povedal: „Neprotivte sa zlému! Naopak: Tomu, kto ťa udrie po pravom líci, nadstav aj ľavé.“ (Matúš 5, 39)

V mene kresťanstva sa uskutočnilo veľa vojen, od ktorých by sa Ježiš celkom iste nezapojil. Skutočná otázka je však táto: Ty poznáš Ježiša Krista? Nezáleží až tak na tom, čo všetko urobili pred rokmi pokrytci, oportunisti alebo falošní nasledovníci Krista. Dôležité je, či poznáš toho skutočného, pravého a originálneho Ježiša? Odovzdal si mu svoj život? Ak ešte nie, chcem ťa povzbudiť k tomu, aby si ho začal hľadať ešte dnes.

Možno si už počul výrok: „Neverím, že existuje objektívna pravda o tom, čo je správne a čo nie.“ Alebo si zachytil, ako niekto hovorí: „Aboslútno neexistuje.“ Keď niečo také počujem, tlačí sa mi na jazyk otázka: „Si si tým absolútne istý?“ 

Zamysli sa však nad tým, či je tento výrok vôbec logický. Keď niekto povie: „Neexistuje objektívna pravda o tom, čo je dobré a zlé,“ alebo „Nie je od teba správne, aby si mi vnucoval svoje morálne hodnoty,“ tento človek ti práve vnucuje svoje vlastné morálne hodnoty! 

Skutočnosť je taká, že každý z nás prirodzene rozlišuje medzi dobrom a zlom. Len máme zvláštnu tendenciu toto poznanie ignorovať – najmä keď je v rozpore s našimi túžbami po potešení či osobnom zisku. 

Možno si napríklad dokážeme v mysli ospravedlniť svoju neveru, ale určite by sme nechceli, aby nám bol neverný náš partner alebo partnerka. Alebo si možno dokážeš ospravedlniť, keď si niečo vezmeš bez povolenia, ale ak by niekto okradol teba, iste by si to neschvaľoval. Neexistuje na svete človek, ktorý by pri pohľade na svoj vykradnutý dom povedal: „Ó, je úžasné, že si teraz moje veci môže užívať niekto iný! Kto som ja, aby som tomu chudákovi zlodejovi diktoval, čo je správne a čo nie?“ Vidíš, aké je to absurdné? 

Aj tí ľudia, ktorí tvrdia, že neexistuje objektívne dobro a zlo, majú svoje morálne svedomie, len si stanovili vlastné štandardy. Dobrý spôsob, ako určiť, čo je správne a čo nie, je obrátiť situáciu na seba. Ježiš to povedal najlepšie: „Rob iným tak, ako chceš, aby oni robili tebe.“ Všetci vieme, že vražda, znásilnenie, klamstvo, krádež, týranie či nespravodlivosť sú zlé. Prečo? Lebo by sme nechceli, aby sa niektorá z týchto vecí stala nám. Človek, ktorý tvrdí, že neexistuje objektívna pravda, by iste nesúhlasil s tým, aby ho niekto znásilnil. 

Keď situáciu otočíš na seba, uvedomíš si, že Boh do nášho vnútra vložil naše svedomie, náš morálny kompas. Svedomie nám povie, keď robíme niečo správne alebo nesprávne. A keď urobíme niečo, čo sa nášmu svedomiu prieči, potrebujeme odpustenie. Preto Boh poslal na svet Ježiša, aby nám mohlo byť odpustené všetko zlé, čo sme kedy spravili.

Toto je najzákladnejšia otázka života. Na čo som vlastne tu? Na to, aby sme dokázali odpovedať na túto otázku, musíme najskôr porozumieť Bohu. V Biblii sa píše, „Boh je láska“. Nepíše sa tam len, že voči nám pociťuje lásku. On je láska. Láska je súčasťou jeho podstaty, jeho charakteru, je základom jeho bytia. Boh je láska. Avšak láska nemá veľkú hodnotu, pokiaľ si ju niekto nechá pre seba. V Biblii sa píše, že Boh ťa stvoril, aby ťa miloval. Si objektom Božej lásky: preto žiješ, preto teraz bije tvoje srdce. To je pravý dôvod tvojej existencie. Bol si stvorený, aby si bol milovaný Bohom a aby si bol preňho potešením. 

Boh chce, aby si sa naučil jeho lásku opätovať – to je hlavným zmyslom tvojho života. Jedného dňa Ježiša zastavil na ulici nejaký muž a spýtal sa ho: „Čo je najdôležitejšie prikázanie v Biblii?“ Ježiš mu povedal: „Zhrniem ti celú Bibliu do jednej vety. Miluj Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.“

Boh chce, aby si ho poznal a aby si opätoval jeho lásku. V praxi to znamená, že keď sa ráno zobudíš, mal by si povedať: „Bože, aj keby som dnes nič iné nespravil, chcem ťa aspoň o čosi lepšie poznať a chcem ťa aspoň o čosi viac milovať.“ Lebo ak na konci dňa poznáš Boha o čosi lepšie a miluješ ho o čosi viac, naplnil si zmysel svojho života.

Ak aj vykonáš mnoho vecí a dosiahneš veľa úspechov v živote, ale napokon nepoznáš a nemiluješ Boha viac, ušiel ti zmysel tvojej existencie. Totiž byť úspešný a naplniť zmysel svojho života sú dve zásadne rozdielne veci. Môžeš dosiahnuť všetky svoje osobné ambície, podľa svetských noriem získať úžasný úspech, ale pritom si stále nenaplnil zámer, pre ktorý ťa Boh stvoril.  Boh ťa nepriviedol na tento svet len preto, aby si si odškrtával položky zo svojho zoznamu úloh. Stvoril ťa, aby si ho poznal a miloval. To je dôvodom tvojej existencie.

Keď si budeš klásť otázku, ako nájsť zmysel života, máš len tri možnosti.

Prvou je to, čomu hovorím mystický prístup, to znamená pozrieť sa do svojho vnútra. Tento prístup nájdeš v mnohých populárnych knihách, videách a seminároch, ktoré hovoria: „Pozri sa do svojho vnútra, zmysel života nájdeš v sebe.“ Problémom je, že to nefunguje. Všetci sme sa pozreli do svojho vnútra a nepáčilo sa nám, čo sme tam našli. Zostali sme rovnako zmätení. Keby sme mohli nájsť zmysel života tak, že by sme sa pozreli do nášho vnútra, už by sme ho dávno všetci našli. Nie je to však také jednoduché. 

Druhá možnosť, ako objaviť zmysel života, sú intelektuálne alebo filozofické špekulácie. Človek ide na seminár alebo na univerzitu, sedí tam s fajkou v ústach a kávou v ruke a kladie si otázky typu „Prečo som tu? Odkiaľ som prišiel? Kam smerujem?“

Raz som čítal knihu od profesora Johna Moreheada, vedúceho Katedry filozofie na Northeastern Illinois University. Obrátil sa na 250 najznámejších svetových filozofov, vedcov, spisovateľov a intelektuálov s otázkou: „Čo je zmyslom života?“ Ich odpovede potom publikoval v dosť deprimujúcej knihe. Niektorí ponúkli svoje najlepšie domnienky, iní priznali, že si nejaký zmysel života vymysleli. Ďalší čestne priznali, že o tom nemajú ani potuchy. A pár z nich profesora Moorheada žiadalo, aby im dal vedieť, ak zmysel života objaví!

Našťastie popri špekuláciách o zmysle života existuje aj iné riešenie: zjavenie. Ak by som ti ukázal vynález, ktorý si nikdy predtým nevidel, nevedel by si, na čo slúži. Najľahší spôsob, ako zistiť účel nejakého vynálezu, je spýtať sa jeho tvorcu alebo si prečítať návod na použitie. Návodom na použitie života je Biblia a tvojím Stvoriteľom je Boh. 

Si tu, pretože Boh chce, aby si existoval. Stvoril ťa a si tu pre neho. Svoj pôvod, totožnosť, význam, zmysel, dôležitosť a svoje poslanie odhalíš len v Bohu. Ak však túto pravdu nepochopíš, donekonečne budeš hľadať zmysel svojej existencie. Iba poznávaním Boha dokážeš odhaliť päť úmyslov, pre ktoré ťa stvoril. Dúfam, že na túto cestu poznávania nastúpiš už dnes.

To je dobrá otázka. Dnes naše deti učíme, že všetci sme len výsledkom jednej veľkej vesmírnej náhody, biliónov rokov nepredvídateľných kozmických udalostí. Ak by to bola pravda, potom na tvojom živote naozaj nezáleží – si výsledkom slepej náhody, si len veľmi komplexná hmota, bez zmyslu, významu či dôležitosti. A ak náhodou zomrieš, tak na tom, samozrejme, nezáleží. Toto vytvára veľa sociologických problémov a problémov týkajúcich sa nášho sebavedomia.

Pravdou však je, že tu nie si náhodou. Tvoje narodenie nebolo nehodou či chybou a tvoj život nie je následkom náhody v prírode. Možno ťa tvoji rodičia neplánovali, no Boh áno. On bol prvý, ktorý na teba myslel. Si tu, lebo ťa chcel stvoriť. Keď pochopíš, že Boh ťa stvoril preto, aby ťa miloval a aby si sa stal súčasťou jeho rodiny, a že ťa stvoril pre večnosť, potom už nikdy nebudeš mať problém s nízkym sebavedomím a sebaúctou. 

Ateista Bertram Russell raz povedal, „Ak nepredpokladáte, že Boh existuje, potom je otázka o účele a zmysle života irelevantná.“ Je to pravda: ak Boh neexistuje, na tvojom živote naozaj nezáleží. Boh však existuje, stvoril ťa s určitým cieľom, a preto má tvoj život hlboký význam! Záleží na tebe, pretože ťa stvoril Boh. Záleží na tebe, pretože poslal svojho Syna, Ježiša Krista, aby za teba zomrel na kríži. Ak chceš vedieť, ako veľmi na tebe záleží, predstav si Ježiša Krista s roztiahnutými rukami, ako hovorí: „Takto veľmi ťa milujem.“

Ak by si si mal vybrať medzi milovanou osobou a nejakou vecou – nech je akákoľvek cenná –, bez váhania by si si vybral človeka, ktorého máš rád. Keď budeš na smrteľnej posteli, neobklopíš sa vecami, ktoré si si nahonobil. Nepovieš: „Prineste mi moje trofeje a majetky. Prineste mi moje zásluhy a tituly. Prineste mi moje vysvedčenia, aby som sa mohol ešte raz pokochať vo svojich známkach.“ Nie. Obklopíš sa ľuďmi, ktorých miluješ a všetci budú plakať, pretože im budeš chýbať. Vidíš, tak veľmi na tebe záleží!

Osobný vzťah s Bohom a inými ľuďmi sú tou najdôležitejšou vecou na svete. Boh chce, aby si ho poznal a chce, aby si s ním mal vzťah, pretože v jeho očiach máš takú hodnotu, že poslal svojho Syna, aby za teba zomrel. Dúfam, že ho už čoskoro spoznáš!

Po prvé, verím, že peklo existuje, lebo o ňom rozprával sám Ježiš. Dokonca hovoril viac o pekle ako o nebi! Vravel, že je to skutočné miesto a že je to miesto večného utrpenia. A verím, že Ježiš o tom vie viac než ty či ja. 

Po druhé, verím v existenciu pekla kvôli logike a férovosti. Spomeň si na všetky zverstvá a zlo, ktoré ľudia v histórii napáchali. Ak by Boh dopustil, aby tieto zločiny zostali nepotrestané, nebol by hoden nášho uctievania a lásky.

Prečo by milujúci Boh niekoho posielal do pekla? Ak to mám povedať zjednodušene, on to nerobí. Boh nikoho do pekla nepošle. Sami si vyberáme, či chceme večnosť stráviť s Bohom, alebo bez neho. Predstav si, že by som ti povedal: „Dvere po mojej pravici vedú k Bohu (do neba), dvere po mojej ľavici vedú tam, kde Boh nie je (do pekla).“ Ak by si prešiel dverami vľavo, nemôžeš za to viniť nikoho okrem seba. 

V skutočnosti Biblia hovorí, že Boh robí všetko preto, aby nás pred peklom zachránil. Tak veľmi mu záležalo na tom, aby sme nešli do pekla, že poslal na svet Ježiša Krista, aby za nás zomrel na kríži. Ježiš zaplatil za naše hriechy, aby sme za ne nemuseli svojím životom zaplatiť sami. Chce nás vyslobodiť. Chce nám odpustiť. Boh nás stvoril na svoj obraz a dal nám slobodu povedať áno alebo nie. 

Ak sa rozhodneme, že tu na Zemi Boha odmietneme, tým si vyberáme, že aj večnosť strávime bez neho. Vieš, sú len dve skupiny ľudí: tí, čo Bohu hovoria „Buď vôľa tvoja,“ a tí, ktorým Boh hovorí: „Buď vôľa tvoja.“ Keď si žijeme podľa svojich vlastných predstáv, v podstate tým Bohu hovoríme: „Nechcem ťa mať vo svojom živote tu na Zemi.“ Lenže potom nám jedného dňa Boh povie: „Nechcem ťa mať v mojom nebi na veky.“

Nemusíš ísť do pekla! Ježiš urobil všetko preto, aby si mohol ísť do neba. Otvor mu svoje srdce a povedz: „Ježišu, potrebujem ťa, chcem ťa, dôverujem ti a prosím ťa, aby si mi odpustil.“ A on príde a zachráni ťa.